Tradičná oberačka v Rači: Čo všetko k nej patrí?
Čas zberu hrozna je pre každého vinohradníka, ale aj celú jeho rodinu, najväčším sviatkom roka. Po dlhých mesiacoch práce, starostlivosti a obáv z nepriazne počasia, nastal čas pozbierať plody celoročnej práce.
Pre tých, ktorí ešte atmosféru tejto činnosti nezažili, ju v skratke a v hrubých rysoch priblížime. Samozrejme, rokmi sa zvyky modifikujú a tiež má každá vinárska rodina aj svoje vlastné finty, postupy či špecifiká, takže nejde o žiadny univerzálny obraz.
Už deň pred Dňom D musí mať gazda aspoň orientačne „odmeraný cukor“, teda cukornatosť hrozna, aby sa nestalo, že táto bude prinízka a nevyhovujúca na vyprodukovanie kvalitného vína.
Taktiež musí všetko pripraviť nielen na zber a odvoz hrozna z vinice, ale aj na jeho spracovanie. Vyumývať škopky (prepravky), mlynček, preš (lis) a nádoby, do ktorých sa bude prečerpávať vylisovaný mušt. Všetko musí byť čisté, vyumývané a utesnené, aby na poslednú chvíľu neprišlo k problémom s vytekaním naprešovanej šťavy.
Rovnako stroje a zariadenia musia byť skontrolované a namazané potravinárskou vazelinou.
Samotná oberačka sa začína čo najskôr ráno, ale nie priskoro. Hrozno by už malo byť preschnuté od prípadnej rannej rosy. Oberačka v daždi či mrholení sa neodporúča – voda zachytená na strapcoch by znížila kvalitu muštu tým, že by ho rozriedila.
Vo vinohrade rozdá hospodár oberačom nožnice, vedrá a tiež škopky, aby si ich rovnomerne rozniesli po riadkoch. Všetkým dá ešte inštrukcie, aká odroda sa v daný deň oberá, upozorní aby si dali pozor a nerezali zálistkové strapce s nedozretými bobuľkami prípadne im ukáže, ako „zálistkový“ strapec vyzerá. Často nechýba úvodný prípitok na dobrý priebeh oberačky a už sa ide na vec.
Oberači idú minimálne dvaja oproti sebe, aby mali dobrý prístup ku strapcom z oboch strán riadka. Naplnené vedrá sa vysypávajú do pripravených prepraviek. Hrozno nie je dobré priveľmi stláčať alebo dávať „kopcom“, aby sa bobuľky nepopučili a nevytiekla z nich šťava ešte pred lisovaním.
Popri strihaní strapcov je zvyčajne dosť času prebrať aktuálne rodinné záležitosti, komentuje sa aj kvalita úrody, porovnáva sa s minulými oberačkami, alebo sa vtipkuje a spomínajú niekoľkokrát prerozprávané historky z minulosti. Do práce sa zapájajú všetky akcieschopné generácie – a to aj deti už od útleho veku, nezriedka aj predškoláci.
Ak je práce veľa a oberačka sa pretiahne až do popoludňajších hodín, oberači sa občerstvia obedom priamo vo vinici. Hospodár na to pripraví jednoduché občerstvenie, pri ktorom sa neráta s okázalým stolovaním.
Obvyklé je údené alebo pečené mäso s chlebom, prípadne rezne s uhorkou. Ak bol rok úspešný a predalo sa veľa vína a aj ďalšia úroda je sľubná, môžete očakávať aj pečenú kačku či hus s lokšami, ktorých sezóna sa prelína so sezónou oberačiek.
Počas občerstvovania sa nahlas zdôrazňuje, aby sa nikto s chlebom, pečivom či koláčmi nepribližoval k prepravkám či vedrám s hroznom. V prípade, že by sa časť z múčnych výrobkov dostala do hrozna resp. muštu, hrozilo by počas ďalšieho procesu spustenie nesprávneho druhu kvasenia, ktoré znehodnotí celú šaržu budúceho vína!
Na pitie sa okrem nealka podáva často aj vínko, pivo alebo ak je dostupný, tak aj burčák na koštovku.
Po obratí nasleduje odvoz úrody na dvor. Chlapi buď nanosia prepravky k dodávke či traktoru s vlečkou, alebo tieto vojdú do riadku a úroda sa nakladá priamo na korbu. Cesta z vinice do Rače po vinohradníckych cestách vymletých letnými dažďami býva často obdobou Rely Monte Carlo.
Keď sa ju podarí zvládnuť, začína sa druhá – nemenej dôležité časť dňa, ktorou je spracovanie hrozna. Ale o tom až niekedy nabudúce.
Fotoreportáž vznikla počas oberačky Mülleru Thurgau týždeň pred vinobraním v lokalite Komandl – terasy.
Text a foto: JB