Čo hovorí výkupný lístok Vinárskych závodov z roku 1979 o vývoji ceny hrozna?

Mnohí Račania si ešte stále pamätajú, ako to v obci vyzeralo počas oberačkovej kampane. Okrem zvozu do dvorov a pivničiek stáli rady traktorov, dodávok či avií z areálu Vinárskych závodov až na ulicu Barónka. V nákladných priestoroch viezli do výkupu prepravky alebo igelitové vrecia vrchovato naplnené pooberaným hroznom všetkých možných odrôd.

Výkup hrozna

Hneď za vrátnicou sa autá aj s ich nákladom pristavili na veľkorozmernú váhu, na ktorej zaznamenali pracovníci výkupu celkovú hmotnosť naloženého vozidla.

Rovnako na vážny lístok poznačili aj sortu odovzdávanej suroviny. Pohľadom zhodnotili kvalitatívnu triedu a tiež z náhodne vybratých strapcov vytlačili mušt, aby zmerali cukornatosť.

Na základe týchto kritérií určili cenu za 1 kilogram vykupovanej suroviny. Po absolvovaní tohto preberacieho procesu sa vozidlo s nákladom presunulo k veľkokapacitným nasýpačom, do ktorých sa vysypalo všetko hrozno a následne mlelo.

V jednom trakte – tom novšom – sa spracovávalo biele hrozno. V starých pivniciach pod Nemeckým kultúrnym domom spojených s Červenou lisovňou sa zasa spracovávali červené odrody.

Koľko sa platilo za kilo?

Vysypaním suroviny sa však proces nekončil. Poslednou zastávkou pestovateľa bola opäť veľkokapacitná váha, kde sa poznačila jeho hmotnosť už bez odovzdaného hrozna. Rozdiel v hmotnostiach pri príchode a pri odchode znamenal čistú váhu suroviny, ktorú Vinárske závody od dodávateľa vykupovali.

Aké ceny sa vtedy platili za 1 kilogram? Výkupné sumy hrozna sa podľa odrody a kvality pohybovali od roku 1979 do roku 1986 na úrovni od 6,50 až do 8,50 Kčs. Napríklad Frankovka modrá prvej triedy so slabšou cukornatosťou 16 °NM sa v roku 1981 vykupovala za 7,90 Kčs.

Peniaze za odovzdanú úrodu nedostávali vinohradníci na ruku. Prichádzali formou poštovej poukážky často ešte pred Vianocami v priebehu decembra, niekedy aj v januári.

Za 7500 kg hrozna Škoda 120 L

Hoci sa ťažko porovnávajú vtedajšie a súčasné ceny, skúsme uviesť jeden príklad. Nový automobil Škoda 120 L sa v roku 1979 podľa dochovaného cenníka Mototechny predával za 58 800 Kčs (cenníky tu).

Rovnakú cenovku mala napríklad aj Lada 1200. Ak by ste si ho chceli kúpiť za predané hrozno, potrebovali by ste odovzdať 7443 kilogramov spomenutej frankovky.

Dnes by ste za 7443 kíl frankovky takej kvality dostali v tom lepšom prípade 60 centov za kg, čiže za 7443 kg by to bolo 4465 eur. Sami si odpovedzte, aké auto by ste si za utŕžené peniaze kúpili…

Cena vína rastie, cena hrozna stagnuje

Zaujímavé je aj to, ako sa zmenili ceny vína v korelácii s cenami suroviny. V 80. a 90. rokoch až zhruba do revolúce v roku 1989 sa 1 liter bežného vína predával konečným zákazníkom za tzv. MOC (Maloobchodná cena) na úrovni zhruba 18 – 27 Kčs.

Cena sa pritom v týchto rokoch viackrát zvyšovala, o čom svedčia dochované etikety – je na nich vytlačená cena, no následne doplnená pečiatkou s vyššou cenou.

Ak by sme brali do úvahy aj najvyššiu nami zdokumentovanú cenu 27 Kčs za litrovú fľašu, tak nákup 1 kilogram hrozna za 8 korún tvoril z ceny niečo viac ako tretinu.

Dnes?

Víno štandardnej kvality sa predáva v priemere za 8 eur liter (sedmička za 6,00 eur), ale surovina sa vykupuje ani nie za desatinu tejto sumy – vo výnimočných prípadoch dostanete za 1 kg hrozna 80 centov euro. Častejšie to však býva v prípade Malokarpatskej oblasti len okolo 40-50 centov. Inde aj menej!

Pestovateľ je na konci

Čo to naznačuje? Kým vína sa po revolúcii časom prispôsobili trhovému hospodárstvu a aj cenu si postupným rastom ustálili, tak sumy za výkup hrozna – ak sa vôbec nejaký záujemca nájde – už roky stagnujú. Iste, pestovatelia majú modernejšie technológie, vďaka ktorým pracujú efektívnejšie, ale ani tieto mechanizmy nedostali zadarmo a museli do nich investovať nemalé prostriedky

Jednoznačne najhoršiu pozíciu dnes má v celej tejto sfére pestovateľ, ktorý nemá vybudovanú vlastnú produkciu a značku vína, a je teda odkázaný iba na predaj polotovaru.

Nielen táto zjednodušená analýza, ale aj ďalšie hlasy z prostredia vinohradníkov naznačujú, že najzraniteľnejším článkom v celom reťazci vinárskej produkcie je ten úplne prvý – vypestovanie hrozna. Práve tam by mala smerovať pozornosť, ale aj prípadná pomoc zo strany štátu, ak sa o nej vôbec niekedy začne seriózne diskutovať.

Ján Bednarič, foto autor, TASR/ČSTK, Pexels Free Photos